Pomaly už tradičná podovolenková dovolenka pripadla , ako ináč, na začiatok augusta. K štandardnej zostave rozdelenej po chatách na Krpáčove a Táloch pribudla nová tvár – Oldova Evka. Evka je až hen z ďalekého Pukanca – mesta z kraja vinárskeho.
Nemá zmysel sa bližšie rozpisovať o spoločnom trávení času mimo športovania, každému, kto si na stránke bbbikers prečítal kúsok histórie, musí byť nad slnko jasnejšie, že bez Paľkovho svetového gulášiku na Krpáčove a bez grilovaných pochúťok na Táloch by sa to už asi nezaobišlo...
Počasíčko malo byť vrtkavé, avšak k našej radosti sa čím ďalej zlepšovalo, slniečka pribúdalo, dáždika ubúdalo. Z uznesenia preddovolenkového zjazdu bbbikerov vyplynulo, že tento ročník by sa nemal zaobísť bez takzvaných „objavných“ etapiek. Okrem štandardných presunov medzi Krpáčovom a Tálmi, či už po klasickej skratke popri hoteloch, alebo objavenej trase ponad golfové ihrisko, máme v pláne absolvovať etapku v okolí Lomu nad Rimavicou. Ďalšou objavnou etapkou by mal byť výšľap z Krpáčova popri padákoch smerom na Jasenie. Turistiky chtiví .... si naplánovali túru z Čertovice cez Štefáničku na Trangošku.
Nebudem Vás napínať, všetky predsavzatia zakotvené v uznesení preddovolenkového zjazdu bbbikers boli splnené. Podrobnejšie reportáže nájdete ... o riadok nižšie.
TÚRA ČERTOVICA - ŠTEFÁNIČKA - TRANGOŠKA
V stredu ráno vrcholový tím, v zložení Danka, Janka, Rado, Vidrič, Oldo a lavínová psica Zorka nezničiteľná, vyrazil z Čertovice na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Nástup na túru bol celkom ostrý. Začali sme šlapať hore po po zjazdovke STIV. Celkom veľká makačka, niektorí sme oľutovali hneď na začiatku nápad isť turistikovať. Asi po dvoch kilometroch sa Janka rozhodla spraviť za Oldovej pomoci striptíz, k všeobecnému potešeniu ostatných. No čo bolo jej teplo. Po zdolaní stúpania sme sa dostali na hrebeň. Naozaj to stálo za to. Prekrásne výhľady, príroda, príjemné počasie. Cestou sme si sem tam odtrhli čučoriedky a brusnice. Fotili sme ako japonskí turisti. Všetci a všetko. Ale naozaj bolo čo fotiť.
Za necelé tri hodinky sme dorazili na Štefáničku. Šošovicová polievka bola výborná, Janka pozvala všetkých na čaj s rumom... ozaj všetko najlepšie k narodeninám. Posedeli sme oddýchli sme si a poďho dole na Trangošku. Cesta dole je vždy horšia, ale prežili sme aj keď sme mali trošku viac prestávok ako sme plánovali. Na Trangoške sme pozreli typicky slovenské lamy a „malé šteniatko“.
PRAMEŇ IPĽA - OBJAVNÁ ETAPKA
Na ceste pár stoviek metrov za Lomom nad Rimavicou... tak tam sme natiahli pomyselnú štartovú čiaru „objavnej“ etapky číslo 1. Dankin brácho Ďuri tu niekedy v minulosti pobajkoval, na jeho doporučenie sme sa teda vybrali preskúmať bajkové podmienky v tejto lokalite. Ak sa nestratíme, mali by sme prejsť okolo pamätníku obetiam leteckej katastrofy v roku 1956, ďalej cez Čierťaž do obce Nižné polianky, Grapa, Mláky a cestou naspäť sa chceme pristaviť pri prameni Ipľa.
Ako iste tušíte, nestratili sme sa. Síce sme vďaka zanedbanému značeniu turistických a cyklo chodníkov v rojnici museli hľadať červenú značku hneď na prvom kopci, vďaka Mirkovmu výnimočnému orientačnému zmyslu /ááále čo, ved niekam predsa vyjsť musíme... :-) / sme sa nakoniec vydali správnym smerom.
Mierne stúpania sa striedali s miernymi zjazdíkmi v lone peknej slovenskej prírody. V dedinke Nižné polianky zaznel „výrok“ dňa, v tomto prípade to bola otázka asi pre storočného deduška – „dobrý deň sváčko, neviete kam ideme?“ . Sváčko nás usmernil správnym smerom a tak sme pokračovali smerom na Grapu a Mláky.
Z Mlák to bol už len kúsok do komplexu Kerametal, kde sme umlčali ozývajúce sa žalúdky.... mimochodom vynikajúcimi haluškami s bryndzou. Keď sa halušky uležali, nasadáme, pokračujeme späť po červenej. Lesné cestičky boli poznačené nedávnymi hustými zrážkami, pre bikerov terén nebol práve ideálny. Na jednom úseku všetko ešte viac sťažil najväčší nepriateľ lesa – lesný robotník.
Nuž ale, prebajkovali sme, prichádzame k poslednej štácii – prameňu Ipľa... okamžite premenovanej na Plameň Ipra. Na „čistotu“ našich vodných tokov nás demonštratívne upozornila mŕtva žabka, demonštratívne ležiaca hneď vedľa prameňa.
Po krátkom oddychu sa vraciame späť na štartovú pozíciu. Tu sa rozdeľujeme, poniektorí sa vybrali popozerať nejaké huby, iným bolo málo, tak sa rozhodli zbajkovať do Sihly... Plány všetkých však zmaril intenzívny zlieváčik, tak sme nakoniec svorne poskákali do áut a vrátili sa na základne. Úloha pre dnešný deň však bola splnená na jednotku.
STRMÝ VŔŠTEK - OBJAVNÁ ETAPKA
Ďalšia a žiaľ posledná „objavná“ etapka štartuje z Krpáčskeho jazera, popri pamätníku SNP Črmné a pokračuje na Strmý vrštek. Odtiaľ pár km po lesnej cestičke z ktorej sme však odbočili krkolomným zrázom na lúky a spustili sme sa krásnym zeleným froté kobercom do Dolnej Lehoty na zaslúžený radler. Z Dolnej Lehoty sme pokračovali krížom cez družstevné cestičky naspäť na Krpáčske jazero.
Vzhľadom k skutočnosti, že nikto z nás si nie je vlastne sto-pro istý, kadiaľ sme to vlastne išli a kde sme odbočovali, mapový podklad zverejníme – až ......keď si bude niekto istý...
To je všetko Vážení priatelia. Ďalšie pekné leto za nami.
A čo dodať na záver?
Táto bajková sezóna sa vraj niesla v znamení rozporuplných diskusií o tom, či na riadidlách používať, alebo nepoužívať rohy. Majiteľ bajku z poslednej fotografie tohto príspevku v tom má určite jasno... :-)
Aj napriek tomu, že sa nejedná o spoločnú akciu bbbikers, ale o súkromnú dovolenku, „rada starších“ vzhľadom na prudko bajkerský obsah rozhodla, že prezentácia zážitkov je potrebná.
Takže:
NÓRSKO– snáď najbohatšia škandinávska krajina, známa svojím ropným a nerastným bohatstvom, premakaným sociálnym systémom a mimoriadne citlivým prístupom k prírode.
Danka, Bady a bratmm David, toť je zostava, ktorej sa naskytla možnosť dovolenkovať v tejto severskej krajine. Bajky sú samozrejmou súčasťou povinnej výbavy. Dankin brat Ďuri, pracujúci v Oslo nám poskytol strechu nad hlavou, za čo mu ešte raz srdečne ďakujeme. Verte, že ubytovanie, ale vlastne čokoľvek, v Nórsku nakukne do hĺbky peňaženiek Nemcom, Holanďanom a o našincovi ani nehovorím.
CESTA
Cestovali sme autom, síce nie najpohodlnejším prostriedkom na takú vzdialenosť, ale chceli sme byť mobilní, nakoľko sa náš pobyt nemal týkať len Oslo. Do Oslo je to úctyhodných 1900 km, chvalabohu väčšinou po diaľnici, dvom šoférom z Banskej Bystrice jazda trvala zhruba 24 hodín. Bolo nám doporučené použiť trajekt z nemeckého Puttgardenu do dánskeho Rodby a následne z dánskeho Helsingoru do švédskeho Helsinborgu. Trajekt chodí každú polhodinu, jedna preprava cez oba prieplavy vás pumpne cca o 130 éčiek. Alternatívou je trajekt z Rostocku, ale na ten sa objednáva na presný termín, nie je o nič lacnejší...a keď ho nestihnete, smola...
OSLO A OKOLIE
Nebudeme sa tu zaoberať históriou, ani opisom samotného mesta, na webe je toho o ňom popísané iste dosť. Zameriame sa na možnosti bajkovania, ktoré môžeme zhrnúť asi tak jedným slovom: PARÁDA.
Či ste na severnej, južnej strane, alebo v centre, všade je na cyklistov a chodcov myslené. Sieť cyklotrás Osla je naozaj hustá, navyše bez problémov sa dá použiť aj chodník určený chodcom...samozrejme ohľaduplne. Cyklotrasy vedú obďaleč cestných komunikácií po udržiavaných asfaltových chodníkoch, často vedú cez nádherné a upravené parky, popod veľké križovatky prejdete podchodom, alebo nadchodom. Proste, kdekoľvek sa stavia nejaká cesta, obvykle hneď vedľa nej vyrastá cyklo, alebo aspoň bezpečný chodník pre chodcov.
Kto chce pobajkovať v prírode, nemá žiaden problém. Či sa presunie metrom, alebo po vlastnej osi, na severnej, či južnej strane Osla nájde hustú sieť cyklotrás, či lesných chodníčkov vedúcich popri nespočetnom množstve jazierok. Cyklotrasy a chodníky sú v zime využívané ako trasy pre bežkárov, časť z nich je lemovaná umelým osvetlením. Kto rád jazdí po jemnej šotoline a obľubuje rovinky, mierne zjazdy striedajúce sa s krátkymi nie príliš náročnými stupáčikmi, ten si tu užije.
Kto má rád ťažší technickejší terén, ako trebárs Ďuri, tiež si príde na svoje. Lesné cestičky spájajúce pohodlné šotolinové trasy vám poskytnú dostatok blatistého terénu, koreňov, klzkých plochých, či ostrých skál.No a niektoré „skratky“ sú proste trial... :-)
Bajk sa ukázal aj ako ideálny dopravný prostriedok na potulky mestom. V centre je štandardný problém s parkovaním, parkovné Vás môže vyjsť celkom draho... Výlet miestnou MHD takisto...za hodinový lístok zacvakáte u šoféra 5 eury.
Vďaka sieti cyklotrás a chodníkov však za deň pohodlne prebajkujete všetky „povinné“ zaujímavosti mesta. Neoplatí sa vynechať park mierne úchylného sochára Gustava Vigelanda, samozrejme centrum mesta s národným divadlom, či múzeá, skanzen, pláž a letné sídlo kráľovskej rodiny na výbežku Bygdoy.
RALLARVEGEN
Táto najznámejšia nórska cyklotrasa mala byť čerešničkou na torte našej dovolenky. V minulosti slúžila ako zásobovacia cesta pri stavbe železnice /rallar-robotník/. Žiaľ, tento plán nám nevyšiel podľa plánu. Počasie je tu vrtkavé, zrážok je tu 4x viac ako v Oslo, vystihnúť deň, keď svieti slniečko je naozaj alchýmia aj napriek detailnej predpovedi počasia z netovej stránky uvedenej nižšie.
Ale po poriadku. Cykoltrasa je dlhá 81 km, niekto to jazdí za tri, niekto za dva a niekto za deň. Rallarvegen začína v mestecku Haugastol /1000 m.n.m., pokračuje sa pohodovou cestou do 28km vzdialeného Finse /1222 m.n.m./. O ďalších 21 km sa dostanete do Halingskeidu a odtiaľ už nasleduje 32 km zjazd / s klesaním cca 865 výškových metrov na posledných 20km/ do mestečka Flam .
Pôvodný plán prebajkovať jeden deň až do Halingskedu sme museli zmeniť. Prvým dôvodom bola nepriazeň počasia. Druhým nejasné informácie o možnostiach ubytovania v Halingskeide. Hotel s obsluhou tam totiž nie je, ale podľa turistického sprievodcu tam sú chaty nórskeho turistického zväzu bez obsluhy, či však fungujú sa nám ani po telefonickom rozhovore s info kanceláriou DNT nepodarilo zistiť. Navyše tu ani nestojí žiaden vlak, pretože nedávno tu zhorela súprava aj so železničnou stanicou.
Vystihli sme však aspoň pár hodín, keď nepršalo. Vyrazili sme z Haugastolu cca o 15:00 /mimochodom, podľa predpovede malo prestať pršať o 15:00 a aj prestalo... / s cieľom pobajkovať do Finse a späť. To s nám aj podarilo. Teplota v Haugastole bola 9 stupňov, fúka dosť ostrý a chladný vietor. Vyrážame. Už po pár metroch sa pred nami zjavili krásy nórskej tundry s množstvom jazier, či vodopádov. Stromy tu nenájdete, len kosodrevinu, kríky a všadeprítomné ovce. Sem-tam typický nórsky tmavočervený domček. Vďaka absencii slniečka, monumentálnosti okolitých kopcov, tichu, ktoré prerušuje len zurčanie potokov či vodopádov, alebo sem-tam prefrngnúci vlak, či vďaka faktu, že turistická sezóna začína až za dva týždne, človek slabšej nátury tu môže dostať úzkosť ba až depresiu. Naozaj pohodových 28km, čo sa týka stúpania, však nie je pre tenké kolesá. Jemná šotolina sa miestami mení na hrubú, miestami mláky, miestami sneh. Nemeckú turistku na galuske sme úprimne ľutovali...
Prichádzame do Finse, dedinka o pár domoch, železničnej stanice a asi dvoch hoteloch. Pokiaľ nemáte zlatú kartu, na ubytovanie v hoteli radšej zabudnite. Požičovňa snáď s 200 bajkami čaká na návalturistov. Obvykle sa sem vyvezú vlakom s Flamu a požičaným bajkom sa do Flamu po Rallarvegene zase vrátia. Tam bajk odovzdajú v pobočke tej istej požičovne.
Občerstvujeme sa, začína znova mrholiť, tak nasadáme a vraciame sa späť k autu do Haugastolu. Noc sme strávili v príjemnej kempovej chatke.
Ráno pokračujeme v pláne „B“. Ten znie – presun autom do Flamu, pokúsiť sa o spätný presun vlakom do Halingskeidu aj s bajkami a užiť si zjazd – poslednú fázu Rallarvegenu. Cesta viedla cez množstvo tunelov, rôznej dĺžky, či už osvetlených, alebo neosvetlených. Ostražitosť sa vypláca, po vjazde do jedného z nich odpočívalo na ceste niekoľko prežúvavých ovečiek. Po x-tom tuneli sa pred nami začína otvárať údolie a v diaľke sú tušiť vytúžené fjordy. Vchádzame do Flamu.
FLAM je malé mestečko na začiatku Aurladsfjordu - jedného výbežku najdlhšieho nórskeho Sognefjordu / vyše 200km dlhý fjord /.
Tu sa nám však rozbil aj plán „B“. Vlak bol totiž na niekoľko hodín vypredaný. Ďalším nepríjemným faktom bola cena. Lístok pre tri osoby s bajkami na 30kilometrovú jazdu vlakom by nás vyšiel nepríjemných 150€ !
Ťažko sme zaplakali, aj slzu uronili. Pri nákupe suvenírov v malom obchodíku sme dostali nápad autom sa previezť koľko sa bude dať proti smeru končiaceho Rallarvegenu... a nápad to bol výborný. Úzkou asfaltkou sme sa teda vydali proti srsti Rallarvegenu aby sme uvideli ďalšiu tvár nórskej prírody. Bujné stromy, vodopády, azúrovo modrá voda v potokoch... nádhera... aspoň malá náplasť za zmarený plán.
Z Flamu, kedže je na začiatku výbežku Aurlandsfjordu nie je typický pohľad na fjordy. Ale stačí sa presunúť 9kilometrov do mestečka Aurland a to je už iná káva. Vyšli sme na vyhliadku a kochali sa pohľadom z nej... Potom krátka prechádzka po mestečku.
Tým, že nám nevyšli pôvodné zámery, sme získali nejaký čas naviac. Ten sme využili prieskumom zaujímavostí. Do Osla sa vraciame cez najdlhší tunel sveta pre automobily. Tunel Laerdal meria 24,5 km. Sú v ňom tri impozantné odpočívadlá.
Zastavujeme sa aj v rovnomennom mestečku, známom lososovou farmou, či zaujímavými drevenými domčekmi.Cestou neobídeme drevený kostol Borgund stavkyrke, postavený v roku 1181 typickou vikingskou metódou, údajne jeden z najkrajších v Nórsku.
Je nedeľa, 3.7., náš posledný deň. Balíme sa, zahladzujeme po sebe stopy, popíjame kávičku, vymieňame si dojmy s Ďurim. Čaká nás únavná cesta domov...
Sláva nášmu výletu, sem-tam sme zmokli, ale už sme tu!
Nevyšlo nám všetko tak, ako sme chceli, ale videli sme to, čo sme mali!
Týmito „múdrosťami“ by som ukončil to podstatné...
Na záver by som pridal zopár perličiek, postrehov, či dobrých rád tým, ktorí sú Nórskachtiví.
Vysvetlivky: 1 Nok = 1 Nórska koruna = cca 3,9 starej slovenskej koruny = cca 0,13€
- Dodržujte povolenú rýchlosť. Síce sme nevideli žiadnu hliadku VB, ale prekročenie rýchlosti Vás môže vyjsť pekne draho... cca 1000 Nokov za 1km prekročenej povolenej rýchlosti. V obci Vás značka taktne upozorní, že prechádzate meraným úsekom.
- Ceny PHM sa tu hýbu v rozmedzí 1,5 Noku/literza deň!!!Ráno môže stáť liter nafty 13,20 Noku, na obed 13,60 Noku a večer 12,01 Noku. Ak si myslíte, že počkáte a na druhý deň večer si kúpite PHM za nižšiu cenu, môžete byť prekvapení, ceny sa môžu hýbať úplne inak.
- Sieť kempov je ozaj široká, ak Vás chytí noc, do 15km na nejaký isto narazíte. Cena lôžka v kempovej chatke je cca 150 Nokov na osobu. Vodu máte zadara, možno aj kávovar s kávou, ale za sprchu si zaplatíte 5 Nokov.
- Fámy okolo alkoholu nie sú fámy. Je to pravda. V obchoďáku kúpite len pivo. Po 18.00 Vám ho však už nepredajú, systém predajcovi už nedovolí alkohol nahodiť.Pokiaľ máte chuť na niečo ostrejšie, musíte navštíviť špecializovaný obchod, ktorý je situovaný mimo mesto, otvorený je len v určité dni a v určité hodiny. Ceny sú astronomické. Ceny sú vysoké aj za čapované pivo, ale to nemôžem potvrdiť. Bývali sme síce neďaleko sídliska, ale po nejakej záhradnej reštaurácii, či výčape ani stopy... ale miestni vraveli, že niekde tam je....
- Ak si alkohol nesiete do Nórska so sebou, zistite si povolené množstvo. Ak ho prekročíte, dostanete pokutu, že budete zelení. Ak ho prekročíte a priznáte sa colníkovi, že máte na preclenie nejaký alkohol nad povolené množstvo, vyráta Vám clo, že budete modrí.
- Na Rallarvegen je vhodné mať vysokú obuv. Aj počas najteplejších dní budete bajk pravdepodobne tlačiť cez snehové polia. Najmä v úseku Finse – Halingskeid. O nepremokavom a nepriedušnom oblečení ani nehovorím. Vhodné sú aj celoprsté rukavice.
- Hotovosť budete potrebovať snáď iba v kempe na tú sprchu. Všade sa platí kartou. Dokonca aj vstup do chaty DNT v Halingskeide bez obsluhy je na kartu. Proste zaplatíte a dvere sa otvoria.. / táto informácia je neoverená, vyplynulo to z telefonického rozhovoru s infokanceláriou DNT/.
- V centre Osla si bajk zamykajte. Vraj nie je výnimkou, že Vám ho šlohnú. Nór však páchateľom určite nebude...
- Netrápte sa, keď neviete ani zaťať po nórsky. Každý Nór vie po anglicky. Netrápte sa, keď ich angličtine nebudete rozumieť, ani oni nerozumeli mojej... /ani sa nedivím/. Nejako sa vždy dohodnete.
- Ak nájdete niečo stratené v lese, zaveste to na najbližší konár. Ak niečo stratíte vy, pravdepodobne to o pár rokov na najbližšom konári aj znovu nájdete...
- Zopár „prepotrebných“ výrazov, bez ktorých sa zaiste neobídete a v slovníku ich už nenájdete vôbec:
Sofagris – gaučová sviňa
Rumpe-trol – žubrienka
Prumpe-trol – malý prdiaci lesný tvor
- Pri plánovaní výletov v Nórsku oceníte detailnú predpoveď počasia z http://www.yr.no/
